Július Untenberg, obchodník zo Šiah, nechal vybudovať v roku 1924 bazén vo veľkosti 10x12 metra, ktorý sa prevažne používal na relaxačné kúpanie, nie na liečenie. Dudince ako kúpele boli oživené . 

V roku 1925 sa kúpele mohli pýšiť svojimi šiestimi betónovými bazénikmi o veľkosti 1x2 metra a murovanou kabínkou a novým detským bazénom . Bola vybudovaná sklenená strieška nad "vaňami" a kúpeľný hostinec. Od mája do septembra bola priemerná návštevnosť 40 osôb. 

Untenberg bol nájomcom kúpeľov až do viedenskej arbitráže, to znamená, do roku 1938. Kúpele sa stali pohraničnou oblasťou.

V priebehu druhej svetovej vojny boli kúpele poškodené, strechy objektov a kabíny pri bazénoch boli zničené. Obnova kúpeľov prebiehala po vojne národným správcom Jánom Ambrušom. 

Zákonom číslo 125/1948 Zb. boli kúpele znárodnené a tým prešli pod správu Ústredného riaditeľstva podniku Štátne kúpele v Bratislave. V roku 1951 bol otvorený nový kúpeľný dom s 22 miestami na spanie a malou balneoterapiou, v roku 1957 sprístupnili verejnosti nové kúpalisko s 25-metrovým bazénom. 

V priebehu rokoch 1953 a 1958 prebiehal v Dudinciach geologický a hydrologický prieskum, na ktorom sa zúčastnili odborníci z Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenskej akadémie vied a Karlovej univerzity v Prahe. Tento prieskum viedol profesor RNDr. Oto Hynie, DrSc. Po dvoch rokoch od začatia prieskumu sa zistilo, že pramene vydajú 2 600 000 litrov vody za 24 hodín. Počas Hynieho prieskumu bolo vybudovaných 9 vrtov a tým získali kúpele pramene s väčšou výdatnosťou, čím sa vytvorili predpoklady na vybudovanie kúpeľov. 

Už v roku 1957 poskytol Zbor povereníkov niekoľko desiatok miliónov korún na vytvorenie kúpeľov. Najväčším problémom bolo ubytovanie, ktorého kapacita bola príliš malá, a preto v roku 1960 začala výstavba prvého liečebného ústavu  s názvom Hont otvorený v roku 1966 so 130 jednoposteľovými a 60 dvojposteľovými izbami, halou, jedálňou a spoločenskými miestnosťami.