Kde to teda celé začalo?

Aj v oblasti dnešných Dudiniec sa už od praveku nachádzal a žil človek. Svedčia o tom archeologické nálezy. Gejza Balaša uvádza vo svojej práci Neolitické kostrové hroby v Dudinciach (okres Šahy) z roku 1959, že nálezisko sa nachádzalo na svahu cesty od železničnej stanice Dudince ku kúpeľom práve na rozhraní dudinského a merovského chotára. Na tomto mieste boli nájdené črepy, mazanica či čierna prepálená zem. 

Travertínový kopec Gestenec (dnes najvyšší kopec) sa nachádza nad spomenutou archeologickou lokalitou. Za najdôležitejší nález boli považované kostrové hroby na úpätí vrchu Gestenec. Zistilo sa, že v minulosti sa tu okrem pohrebiska nachádzalo aj sídlisko. V dôsledku úpravy cesty došlo k zničeniu približne desiatich kostier s inventárom. Na spomenutej ploche boli zozbierané črepy od tenkostenných až po hrubostenných. Niektoré z nich boli ozdobené zväčša okrovými a červenými rytými pásikmi, mriežkami, výčnelkami v tvare pŕs alebo silnými vodorovnými uchami.

Podľa Petrovského sa v dnešnej oblasti Dudiniec nachádzali a zdržiavali zvieratá ešte skôr ako človek, a to z dôvodu nezamŕzajúcich teplých prameňov. Svedčia o tom nálezy kostí mamuta, pratura (vyhynutý druh tura) a zvápenatených kostí slonov a nosorožcov v tejto oblasti.

Na jazdnej dráhe a na jej okraji na svahu juhozápadne boli nájdené kostrové hroby. Vyoraním pôdy pluhom bol v hĺbke 70 cm zaregistrovaný kostrový hrob I., v ktorom mŕtvy odpočíval s najväčšou pravdepodobnosťou na chrbte. Na pravej strane od hlavy sa nachádzali dve rozbité nádoby a na druhej strane na východ bola miska s dutou nohou. Zaujímavými artefaktmi boli aj torzo nožíka z kremeňa, ľudské zuby, kosti a dva kúsky pazúrikov západne od hrobu I. 

Južne od kostrového hrobu I. bol nájdený ďalší hrob (hrob II.), v ktorom ležal mŕtvy v skrčenej polohe a okolo tela sa taktiež nachádzali keramické misy, vysoká miska s troma postrannými výbežkami a ďalšie. V okolí tváre sa nachádzala hrubostenná hlinená naberačka v tvare pologule a vysoká váza z hliny.

Východným smerom od hrobu II. bol objavený v hĺbke 55 cm posledný hrob (hrob III.). Oveľa skrčenejšia kostra človeka zostala celkom neporušená a podarilo sa ju zachovať a aj jednotlivé kosti človeka pomerať. Pri ruke mal mŕtvy nožík z pazúrika a neďaleko sa našiel aj podobný nožík, polovica veľkého praslena a torzo strelky z bronzu.

Preskúmaním jednotlivých hrobov dospela skupina archeológov k záveru, že kostrové pohrebisko, nájdené na dnešnom území Dudiniec, spadá do jednej z kultúr neskorého neolitu (mladšej doby kamennej, 4 000 – 5 000 rokov pred naším letopočtom), poprípade až do staršej doby bronzovej. Súvisia s takzvanou tiszapolgárskou kultúrou.

Ďalšími dôkazmi sú ďalšie staršie archeologické nálezy, ako napríklad z roku 1943, kedy bolo odkryté v hone "Zádorové oráčiny" sídlisko z roku 3000 pred naším letopočtom. O živote človeka okolo prameňov svedčia aj mnohé iné nálezy, ako napríklad z volútovej, želiezovskej, maďarovskej či z hradištnej kultúry.