Rimania v Dudinciach
Okolo Dudiniec boli taktiež nájdené stopy po Rimanoch. Obdobie Rimanov v okolí Dudiniec sa datuje do prvého storočia (12 – 9 pred naším letopočtom), kedy Rimania z provincie Dolné Illýricum zriadili provinciu Panoniu. V tej dobe bol na čele Rímskeho cisárstva cisár Nero. Svedčí o tom aj množstvo archeologických nálezov, ako napríklad nález pokladu rímskych strieborných mincí (1067 kusov) v neďalekých Vyškovciach-Novom Majeri, ktorý bol zakopaný v hrnci. Ďalším pozoruhodným nálezom v blízkom meste Šahy bol aj nápis "Urbs Romana", ktorý bol vyrytý do bronzu.
V spomínanom storočí sa rímske légie usadili v oblasti rieky Dunaj. Obsadili iba pomerne úzky pás, ktorý sa tiahol pozdĺž ľavého brehu rieky a zaberal len drobnú časť juhozápadného Slovenska. Hneď ako Rimania prišli k tejto prírodnej hranici, začali budovať systém pevností a drobnejších strážnych veží, takzvaný limes romanus. Rimania chránili svoju ríšu pred útokmi Kvádov, Gótov, sarmatských Jazygov, ale aj pred germánskymi Markomanmi.
Je historicky dokázané, že na území stredného Dunaja sa v rokoch 166 – 180 uskutočnili Markomanské vojny počas vlády Marca Aurélia, jedného z najvýznamnejších rímskych cisárov, prezývaného aj ako "filozof na tróne." Už pravdepodobne v staroveku poznali légie Marca Aurélia liečivé účinky dudinskej vody. Okolo roku 175 sa zdržiaval na dolnom toku rieky Hron. Dôkazom je filozofický spis Marca Aurélia Myšlienky k sebe samému, ktorý napísal "apud Granuas," v preklade niekde pri Hrone, kde našiel odpočinok a meditáciu počas Markomanských vojen. Táto informácia je spomenutá v jednej časti knihy o panovaní ako službe ľudu. Tento latinský názov rieky Hron pravdepodobne uviedol ako bod, ktorý sa považoval v dobovej mape za strategické miesto. Môže to však aj znamenať, že mohol vtedy stáť aj pri dnešných minerálnych prameňov v Dudinciach. Je jasné, že táto informácia o oddychu pri rieke Hron môže viesť aj k iným miestam pri rieke, no žiadne iné miesto nepozostáva z predpokladov ako sú práve pre pramene v Dudinciach.
Existuje nejaké prepojenie medzi Rimanmi a slovenskými kúpeľmi?
V historických
prameňoch sa často píše, že slovenské kúpele ako Piešťany, Trenčianske Teplice
či Dudince využívali už Rimania, ba tvrdí sa, že tu budovali aj kúpele. Avšak,
v čase najväčšej expanzie siahalo Rímske impérium iba po rieku Dunaj a na
jej severnom brehu bolo lokalizovaných iba malé množstvo táborov, ktoré sú dosť
vzdialené od kúpeľov. Treba však spomenúť, že Rimania vybudovali niekoľko
kúpeľov (napríklad v Pešti – Aquincum), ale neexistujú hmotné alebo
písomné dôkazy o vybudovaní táborov aj pri slovenských prameňoch.
SLÁVNE DUDINSKÉ RÍMSKE KÚPELE
V samotnom meste sa zachovalo vyše tridsať do travertínu vyhĺbených miniatúrnych bazénikov, nachádzajúce sa na Merovskom kameni. Nie náhodne sa v literatúre objavil výraz "rímske kúpele."
Rímske légie prenikli hlboko do údolia Pohronia, Ponitria a Váhu, o čom najlepšie svedčí známy rímsky nápis z roku 179 na skale Trenčianskeho hradu. Rimania aj prezimovali v tom roku v Trenčíne. Existuje teda veľká pravdepodobnosť, že aj v južných častiach Slovenska strávili celé roky, ale predovšetkým aj snežné zimy. Z toho vyplýva, že si určite museli všimnúť viditeľné stĺpce vodných pár, ktoré vystupovali z niekoľko teplých prameňov. Či už to boli pramene z Piešťan, Trenčianskych Teplíc alebo zo spomínaných Dudiniec. Ako dlho sa tu zdržali, nie je jasné. Je aj pravdepodobné, že sa tu zdržali iba na krátku dobu.
Nejestvuje nejaký presvedčivý dôkaz, ktorý by potvrdil prítomnosť rímskych vojakov na území dnešných Dudiniec, no isté spojenie Dudiniec s Rimanmi naznačuje povesť o objave liečivej vody a víle Dudinke.
